BOŠÁCA. Zberateľ národopisného materiálu a bošácky rodák Peter Dzurák (1922 – 2000) zanechal po sebe obrovské kultúrne dedičstvo. Jeho dvanásť rozsiahlych rukopisných zväzkov obsahuje takmer päťtisíc strán zachytávajúcich spomienky stoviek obyvateľov Bošáce.
Vďaka prozaičke Jarmile Minárikovej (58) sa s často neuveriteľnými spomienkami môže zoznámiť už aj široká čitateľská verejnosť. Domáca autorka pretavila rukopisné Dzurákovo dielo do päťdielnej knižnej podoby.
Z pentalógie Hnala ma vášeň sú v rukách nadšencov regionálnej histórie už prvé dva diely.
Peter Dzurák zmapoval život v Bošáci
V zápiskoch Petra Dzuráka nechýbajú výpovede o čaroch i poverách v Bošáci, ľudové prognostiky a pranostiky, či výklady snov.
„Zapisoval si aj aktivity ľudových liečiteľov, hasičov, hájnikov, ale aj dohadzovačov. Mapoval aj spôsob doručovania poštových zásielok,“ prezradila Jarmila Mináriková, zostavovateľka série kníh Hnala ma vášeň.
Peter Dzurák detailným spôsobom zachytil v mapách aj všetky cestičky, chodníčky, či studničky v Bošáckej doline. Tie sú príťažlivou prílohou práve vydaného druhého pokračovania päťdielneho cyklu kníh.
„Pri ich tvorbe bolo treba zvoliť vhodný systém písania. Do druhého dielu som začlenila aj svoje zberateľské nálezy. Teraz kompletizujem informácie o zvykoch počas pohrebov, svadieb i narodení,“ pokračovala Mináriková.
Knihy odhalia všetky tajomstvá Bošáce
Zápisky Petra Dzuráka zo života mnohých generácií a knižné zviditeľnenie jeho zberateľskej činnosti je silným odkazom pre mladú generáciu. Vďaka Jarmile Minárikovej nezostanú jeho pútavé riadky zahalené rúškom tajomstva.
„Pán Dzurák chodil cez deň po kopaniciach a potom celé noci písal. Prostredníctvom potomkov zachytil aj spomienky ľudí, ktorí sa narodili okolo roku 1800. Výpovede najmä starých obyvateľov Bošáce zbieral vyše dvadsať rokov,“ pokračovala zostavovateľka kníh. Obaja zberatelia získali v rozhovoroch aj informácie o čarodejniciach v Bošáci.
„Veľmi som bola zvedavá na povery a čary. Poslednú bošácku „bosorku“ som dokonca osobne poznala. Čarodejníctvo malo v Bošáci vždy veľkú tradíciu.“ Spolu s Petrom Dzurákom sedeli v minulosti nad jednotlivými témami niekedy nepretržite aj dvanásť hodín.
Dvanásť zväzkov čítala autorka jeden rok
Zostavovateľke vzácnej päťdielnej série kníh trvalo čítanie rozsiahlych rukopisných zväzkov takmer celý rok.
„Zväzkov je dvanásť, každý má približne štyristo rukou nádherne písaných strán. Zapožičala mi ich manželka pána Dzuráka,“ pokračovala Mináriková. Prvý diel napísala za pol roka, nad druhým dielom prebdela desiatky dlhých nocí. Prvé dve knižné časti obohatila Mináriková aj o množstvo fotografického materiálu.
„Mnohé z fotiek pochádzajú od mojej babičky, ďalšie z archívu Petra Dzuráka. Niektoré zábery sú aj z mojej vlastnej zbierky".
Autorka žije v súčasnosti v Rakúsku. Podľa jej slov je prístup našich južných susedov k svojim dejinám silnejší.
„Nedovolia zbúrať staré chalupy, mladé dievčatá i ženy chodia na slávnosti v krojoch. Na rozdiel od súčasnej mladej generácie na Slovensku si vážia históriu viac."
Po dvoch vydaných knihách prídu ešte tri diely
Jarmila Mináriková bolá celé desaťročie zberateľskou súputníčkou Petra Dzuráka. Po svojich prozaických knihách oslovuje čitateľa novým žánrom. „Môj celý život je spojený so zberateľskou činnosťou. Milujem rozprávanie a spomienky starých babičiek. Naše zberateľské cesty sa preto s Petrom Dzurákom museli zákonite stretnúť,“ vysvetlila Mináriková. Obaja navzájom čítali pribúdajúce zápisky, ktoré boli neutíchajúcou inšpiráciou ich národopiseckej práce.
Nevydať v knižnej podobe obrovské dielo Petra Dzuráka by bolo voči budúcim generáciam doslova hriechom.
„Množstvo zápiskov bolo treba uceliť a skompletizovať. Na zachytenie rukopisného materiálu Petra Dzuráka treba päť dielov kníh. Vyšli už dve a tretia je rozpísaná,“ dodala Jarmila Mináriková.
