BECKOV. Jozef Miloslav Hurban – dvesto rokov od narodenia. Spojitosť, ktorá slovenskú spoločnosť bude sprevádzať počas celého roka 2017.
Jeden z najvýznamnejších slovenských velikánov, spisovateľ, politik, revolucionár, kňaz, novinár, národovec a prvý predseda Slovenskej národnej rady Jozef Miloslav Hurban, sa v Beckove narodil 19. marca 1817.
Jeho rodáci pripravili pri príležitosti 200. výročia narodenia dvojdňovú celonárodnú spomienku s bohatým programom. Počas víkendu bola v kúrii otvorená obnovená expozícia venovaná životu a dielu J. M. Hurbana, turisti sa zastavili pri obľúbených miestach mladého Hurbana na chodníčku z Beckova do Kálnice.
Milovníkov literatúry potešila knižná novinka Všetci moji Hurbanovci a filatelistov príležitostná poštová známka i pečiatka s portrétom slávneho slovenského dejateľa.
Priaznivci prednesu si Hurbanovu tvorbu užívali v Beckove v podaní obľúbeného slovenského herca Juraja Sarvaša. Svetlo sveta uzrela aj pamätná medaila Jozefa Miloslava Hurbana.
Národovec s veľkým srdcom a odvahou
Jozef Miloslav Hurban sa narodil v rodine evanjelického farára. Základnú školu navštevoval u svojich rodičov, v Trenčíne si vzdelanie rozšíril v evanjelickej škole (1826 – 1830). Počas štúdia na Evanjelickom lýceu v Bratislave (1830 – 1840) sa spoznal s Ľudovítom Štúrom, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie. Od roku 1843 bol kňazom v Hlbokom.
„Bol rozhodným odporcom feudálneho spoločenského poriadku a nekompromisne odmietal maďarizačnú politiku vládnucich vrstiev Uhorského kráľovstva,“ uviedol historik Anton Hrnko.
Hurban sa do verejného života zapojil už v roku 1835.
„Bol účastníkom vychádzky bratislavských študentov Evanjelického lýcea na Devín v roku 1836. Tu si sľúbili bojovať za práva slovenského národa a obnoviť jeho slávu z dávnej minulosti,“ pokračoval Hrnko.
Na Hurbanovej fare bola v roku 1843 prijatá nová forma spisovnej slovenčiny, spoluzakladal aj celonárodný spolok Tatrín. „V rokoch 1848 – 1849 sa zapojil do revolučného pohybu a bol jedným z hlavných osnovateľov Žiadostí slovenského národa. Tie sa stali základným programovým dokumentom slovenského revolučného hnutia,“ dodal historik.
V septembri 1848 spoluorganizoval založenie Slovenskej národnej rady.
Na slávnosť prišla Hurbanova pravnučka
Na národného buditeľa, ktorý bol po porážke revolúcie postavený pod policajný dohľad a na čas umlčaný, sú hrdí aj jeho príbuzní. Osláv v Beckove sa zúčastnila aj jeho pravnučka Tatiana Srnánková-Hurbanová a prapravnučka Viera Žarnovická.
„Veľmi si ho vážim. Nás vychovával otec, ktorý bol vnukom Jozefa Miloslava Hurbana, v tom zmysle, že nech sa nechválime tým, čo vykonal on. Ale nech sa snažíme tiež vykonať niečo také a až potom sa môžeme hlásiť k nemu. Nikdy som nehovorila, z akej rodiny pochádzam,“ povedala jeho pravnučka.
Hurban bol za svoje kritické články a postoje prenasledovaný aj po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Viackrát bol uväznený a pokutovaný. „Národnú a cirkevnú oddanosť a nebojácnosť by si mali osvojiť aj súčasníci. Dnešná doba už také osobnosti, ako boli štúrovci, neponúka. Museli to byť naozaj veľmi silné osobnosti, ktoré sa dokázali takto postaviť na odpor. Hurban mal aj rodinu a išiel do všetkého nehľadiac na veľké riziko,“ povedal publicista Ján Skovajsa z Dolného Srnia.
V slovenskej literatúre najväčší prínos predstavuje Hurbanova próza. Popri historických témach spracoval aj témy zo súčasnosti i cestopisné zážitky.
Milostné listy i listy z väzenia
Priaznivci biografických diel mali veľkú radosť z najnovšej publikácie Barbory Lauckej Všetci moji Hurbanovci. Známa novinárka ju napísala podľa spomienok Hurbanovej pravnučky Tatiany Srnánkovej-Hurbanovej.
„Hurbanova pravnučka poskytla autorke veľmi vzácne a zaujímavé informácie. Sú tam zverejnené mnohé rodinné príbehy i osudy detí a vnukov Jozefa Miloslava Hurbana,“ uviedla vydavateľka knihy Dagmar Palovičová. V spomienkovej publikácii nechýbajú ani nádherné ľúbostné listy či listy z väzenia. V ňom sa ocitol nielen Jozef Miloslav, ale aj jeho syn Svetozár Hurban Vajanský a jeho syn Vladimír.
„Publikované sú tu listy medzi nimi. Samozrejme, nie všetky. Autorka využila pri písaní aj informácie z denníkov potomkov J. M. Hurbana,“ pokračovala vydavateľka.
Hurban bol podľa nej dobový krásavec a zároveň prísny muž, ktorý išiel za národnou vecou. K vlastenectvu vychovával svojich synov, ale i dcéry a trval na ich vzdelávaní. Za svoju manželku si vzal prvú slovenskú herečku Aničku Jurkovičovú.
„Štúr mu vyčítal, že sa oženil. Aj sa pohádali, aj sa kvôli tomu nerozprávali. Ale Hurban si presadil svoje. Anička Jurkovičová bola nielen veľmi atraktívna žena, ale aj veľmi odvážna,“ dodala Palovičová.
Podobizeň Hurbana na milióne poštových známok
V zbierkach filatelistov ožije na známke aj najnovšia podoba Jozefa Miloslava Hurbana z ryteckej a výtvarnej dielne jej autora, akademického maliara Rudolfa Cigánika. Slovenská pošta ju vydala 17. marca v náklade jedného milióna kusov.
„Poštová známka bola vydaná v rámci emisie Osobnosti, ktorá vychádza od roku 1993. Myšlienka na vznik tejto známky bola už v roku 2014. O jej vydaní sa rozhodlo v roku 2015. Známka má nominálnu hodnotu päťdesiat centov,“ uviedol Karol Milan, tajomník Klubu filatelistov v Trenčíne.
Hurbanova známka tak od marca tohto roku bude zdobiť množstvo obálok smerujúcich do schránok nielen doma, ale aj v zahraničí.
„Dotlač známky sa po vypredaní milióna kusov známok nebude robiť. Pri dotlači vznikajú aj chyby a omyly. Pôvodné dosky sa musia renovovať a repasovať. Potom vznikajú z hľadiska zberateľského rôzne špekulácie,“ vysvetlil skúsený filatelista.
Hurbanova podobizeň bola na známkach vydaná niekoľkokrát. Už za éry Československa mala v 50. rokoch známka nominálnu hodnotu 1,50 Kčs. V samostatnom Slovensku bola známka s Hurbanom vydaná v roku 2007 v nominálnej hodnote 31 Sk. Na celinovej obálke bol Hurbanov portrét vydaný v roku 1997.
Fotovýstavy z histórie i súčasnosti
Kultúrny dom v Beckove žije aj panelovou výstavou Pravde a národu, venovanej pamiatke J. M. Hurbana, ktorú pripravil historik Jozef Karlík.
Množstvo dobových fotografií rozvíja v myšlienkach návštevníkov pútavú predstavu o živote a osudoch nášho národného buditeľa.
Výstava je prepojená s pohľadom na aktuálne krajinárske zátišia Beckova zachytené fotoobjektívom fotografa Ľuboša Balažoviča. V expozícii Krásy beckovskej prírody zachytil aj mnohé miesta, ktoré počas pôsobenia v Beckove navštívil aj mladý Hurban.
„Beckovský hrad bol prvý, kam som sa išiel pozrieť, keď som sa pred dvadsiatimi rokmi presťahoval do Nového Mesta nad Váhom. Beckov je majestátny. Mám už vytypované miesta, kde rád fotografujem. Mám pochodený celý beckovský chotár a výhľady sú úžasné,“ vyznal sa fotograf. Na výstave predstavuje z tisícov záberov dvadsať najzaujímavejších beckovských panorám.
Vybrať z množstva záberov tie najlepšie nebolo jednoduché.
„Najkrajší pohľad na Beckov je na jeseň a na jar. Jeseň je farebná a jar krásne zelená,“ usmial sa Balažovič.
