NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Z festivalového koncertu v Čachticiach ušli v roku 1989 oknom šatne, v Hurbanove chcel ich koncert o tri roky neskôr zakázať miestny farár.
Napriek tomu sa stali prvou slovenskou kapelou, ktorej už v roku 1993 najslávnejšia hudobná stanica MTV odvysielala videoklip Profitable Losses.
Kapela z Alekšiniec zaznamenala viaceré personálne zmeny a z jej pôvodného jadra ostali Miko a Maroš Hladký a bubeník Georgio Babulic. V Novom Meste nad Váhom sú však stále na najvyšších stupňoch rebríčka popularity.
Na ich začiatky po novomestskom koncerte spomínal zakladateľ a bývalý basgitarista kapely Dušan Hladký. Dnes v kapele robí manažéra. Súčasnosť nám priblížil naj-mladší člen Gladiatora klávesák Peter Slamečka.
Jeden z prvých koncertov odohral Gladiator na festivale v roku 1989 v Čachticiach. Festival sa skončil fiaskom. Z koncertu kapela musela utiecť cez okno šatne. Prečo?
- Dušan Hladký: To už bolo veľmi dávno, ešte v časoch socializmu, keď vládli komunisti. Boli sme úplne mladá kapela, fungovali sme približne pol roka. Všetko, čo bolo rockové a tvrdé, tak bolo protisocialistické. Koncert na festivale v lete nebol oficiálne oznámený a hneď bolo z toho zle. Došlo tam k rýchlej policajnej razii. A utekali sme všetci. My sme ušli oknom šatne a fanúšikovia sa rozutekali, kade sa dalo uniknúť pred policajtmi.
Komunistom sme v Čachticiach vadili. Nám sa podarilo ujsť, všetky ostatné kapely z festivalu policajti zadržali. Potom ich pustili. Metalistov bola vtedy plná obec a zrazu tam bol kvôli nim legendárny „anton“.
Kapelu zastihla aj revolúcia v novembri 1989. Koncertovali ste v prospech zmeny režimu a pomáhali revolúcii?
- Dušan Hladký: Boli sme iba na začiatku kariéry, ale niekoľko koncertov sme odohrali. Ale to sa dá spočítať na prstoch jednej ruky.
Ale už v predvečer začiatku revolúcie 17. novembra 1989 sme koncertovali v priestoroch Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. Bol to jeden z našich prvých koncertov. V roku 1990 sa začalo všetko meniť a metalisti dostali konečne svoj priestor.
Ako metalistov vnímala vaša rodná obec Alekšince? Pre staršie babičky museli byť dedinskí vlasáči šokom.
- Dušan Hladký: Niektorí spolurodáci nás chápali, iní nie. Každá bytosť je osobitá a mnohí to tak aj vnímali. V dedine sme ale, našťastie, problémy nikdy žiadne nemali. Naozaj nikdy.
Poriadne problémy ste ale mali pred koncertom v Hurbanove. Tam sa dokonca voči vášmu koncertu postavil farár a nedeľnú kázeň v kostole namieril proti koncertu.
- Dušan Hladký: Farárovi „nesadla“ vyložene jedna skladba a vôbec nepochopil význam textu. Pritom to bola oslava ducha človeka a viery. On si to vysvetlil veľmi jednostranne. Ale je fakt, že názvy dávnych skladieb Späť do hrobu, Žijem pre tvoju smrť, Ježiš pomstiteľ, Predohra smrti, Ľudský trest či Génius skazy mohli u niekoho vyvolať pohoršenie. A tak sa jeho nedeľná kázeň niesla v duchu odporu voči satanskému pokušeniu a v spojitosti s tým i voči nášmu koncertu.
Vy ste si zahrali aj ako predkapela najväčších metalových hviezd – skupín Iron Maiden i Saxon. Aké máte spomienky?
- Dušan Hladký: Výborné. To boli všetko začiatky a výborné skúsenosti, ktoré nám pomohli vyrásť. Už vtedy sa všetky požiadavky, ktoré sme mali, dodržali a realizovali. Ale, že by sme boli v nejakej tesnej blízkosti Iron Maiden, to nie.
Ortodoxní metalisti asi neboli nadšení, keď ste opustili vody thrash metalu i grunge. Začali ste tvoriť skladby, ktoré skôr nadchli dievčatá a metalisti opustili rady vašich fanúšikov.
- Peter Slamečka: Pre metalistov to nebolo určite nič pozitívne. Tie metalové ohlasy sú dodnes, aj po vyše dvadsiatich rokoch, čo Gladiator opustil metalové vody.
Najvernejší fanúšikovia chcú na koncertoch počuť stále aj metalové skladby z prvej platne. Každý to spomína. Bol to tvrdý a výrazný zásah, ale išlo to napokon dobrým smerom.
Zmena prišla určite aj v tábore fanúšikov na koncertoch. Vlasáčov s pivom vymenili šťastné fanynky, ktoré zbožňovali svoje idoly.
- Peter Slamečka: No to bola fakt výrazná zmena. Ovplyvnil to aj fakt, že sa kapela odklonila k počúvaniu inej hudby. To sa prejavilo aj v tvorbe. A pokiaľ sa z fanúšikov stali zrazu baby, tak to určite nie je nič nepríjemné. (smiech).
Tvrdá hudba v náture bratov Hladkých ale musela ostať. Neboli nikdy náznaky vrátiť sa do tvrdých metalových čias?
– Peter Slamečka: Niekedy si to na skúške vyskúšame, ako by to bolo, ale veľmi rýchlo sa vrátime do reality. Je to úplne iné, aj čo sa týka spevu i nástrojov, cítime sa dobre tam, kde sme teraz.
Kapela sa zaradila medzi interpretov, ktorí hrali na mítingoch politických strán. Vy ste podporili v minulosti volebnú kampaň Mikuláša Dzurindu a SDKÚ. Ako reagovali na túto skutočnosť apolitickí fanúšikovia?
– Peter Slamečka: Reakcií nebolo veľa. Väčšina ľudí to berie tak, že kto si zaplatí interpreta, tak ho má. Väčšina si myslí, že je to iba o peniazoch. Ale nie je to tak. Vo väčšine prípadov je to tak, že kapela, ktorá pre niekoho hrá a je zároveň aj tvárou toho celého systému mítingov, tak nejakým spôsobom sympatizuje s tými, pre ktorých hrá. Toto ľudia ale nevedia a neriešia.
Čo sa deje v Gladiatore v súčasnosti, čo budúcnosť?
– Peter Slamečka: Aktuálne skúšame akustické koncerty. Ak sa osvedčia a budú dobré ohlasy, budeme v tom pokračovať. A tešíme sa na festivalové leto na celom Slovensku.
Kapela hrá už sedemnásť rokov od roku 2000 v rovnakom zložení (Miko Hladký spev a gitara, Maroš Hladký, basgitara, Georgio Babulic, bicie, Tomáš „Livo“ Vereš, gitara, Peter Slamečka, klávesy), tak sa bude opäť na čo tešiť.
