Trenčín Nové Mesto nad Váhom Myjava na Facebooku Bánovce nad Bebravou

Herečka Emília Došeková: Divadlo, film i televízia ma prestali zaujímať

Matematiku neznášala, a preto z gymnázia ušla na herectvo. Urobila dobre. Emília Došeková (79) sa stala hviezdou filmového plátna i divadelných dosiek.

Emília Došeková. Herečka dostala cenu Kvet Tálie. (Zdroj: MARTIN ŠIMOVEC)

NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Desiatky filmových, televíznych i divadelných postáv. A napokon úspešná cesta priekopníčky slovenského šansónu.

Slovenská herečka a speváčka Milka Došeková však na Slovensku nemala vždy na ružiach ustlané. U českého filmového diváka bola pritom veľkou jagavou hviezdou, na Slovensku zostala v úzadí. V 70. a 80. rokoch sa ale stala nezabudnuteľnou v úlohách dedinských žien a tetiek. Jej postavy boli charakterovo tragické i komické.

Za svoju celoživotnú úspešnú hereckú kariéru dostala 9. apríla počas divadelného Festivalu Aničky Jurkovičovej prestížne ocenenie Kvet Tálie. Stala sa v poradí sedemnástou nositeľkou tejto významnej hereckej ceny.

Vy ste z gymnázia v Šahách doslova ušli na konzervatórium v Bratislave. Aj na prijímačkách ste boli tajne bez vedomia rodičov. Za neospravedlnené hodiny počas skúšok ste napokon dostali dvojku zo správania.
- No, nebolo to jednoduché, ale pre mňa to bolo jediné spasenie. Začala som chodiť do kvinty a z počtov som bola totálny blbec.
Dvaja kamaráti sa rozhodli študovať na konzervatóriu. Ja som ani nevedela, čo to je. Že aby som šla s nimi. Ja som z gymnázia potrebovala zdúchnuť. Pritom som ani nechyrovala o herectve. Dostala som sa tam čírou náhodou. Spolužiak, čo chcel študovať herectvo, ráčkoval. A ten druhý chcel byť hudobník. Nepoznal ani stupnicu C – dur. A ja som za deň vymeškaný bez ospravedlnenia dostala dvojku zo správania.

Na dnešnú dobu priveľké riziko ísť takto nepripravená na prijímacie skúšky na herectvo.
- František Dibarbora sa na mne strašne smial. Mala som pätnásť a chcel, aby som zarecitovala poéziu. Tak som recitovala moju vlastnú tvorbu. Keď to Dibarbora počul, od smiechu skoro spadol pod stôl. Že stačí. Potom mi kázali obísť miestnosť. Asi chceli vedieť, či neskrývam, alebo či nemám umelú nohu (smiech). A von, povedali. Netrvalo to ani desať minút. Napokon skúšobná komisia vyšla von a prečítala mená prijatých. Bolo medzi nimi aj moje. A ja na nich hlasne: Prosííím? A oni: Ako sa voláš? A ja: Došeková. A oni: Tak si prijatá. Takto som sa stala herečkou.

Ale vy ste rebelovali hneď aj počas prvého angažmán v divadle v Nitre. Dávali ste výpoveď za výpoveďou.
- Nič som v prvej sezóne nehrávala. Nemali pre mňa pripravený repertoár. Nič som tam nerobila. Ani záskoky. Dala som tri výpovede za jeden rok. Kto to ešte urobil? Ale vždy ma riaditeľ divadla presvedčil, aby som ostala. Napokon som v nitrianskom divadle odohrala vyše 1400 predstavení a naštudovala 50 postáv.
Všetky moje vekovo rovnaké spolužiačky i spolužiaci už, žiaľ, zomreli. Už len ja zázrakom žijem. (úsmev) V divadle som pôsobila od roku 1958 až do roku 1973. Potom som začala pôsobiť ako umelkyňa v slobodnom povolaní.

Nezabudnuteľné postavy v Divadla Andreja Bagara vás vyniesli do hereckých výšin. Ktorú postavu ste si najviac zamilovali?
- Veľkou cťou a láskou bola pre mňa postava Lízy Doolitlovej v hre Pygmalion. A záverečnou rolou bola Čapkova Matka. Vtedy akurát do divadla prišiel Ferko Kovár a ja som odchádzala. Ferko Kovár hral najmladšieho syna Tonka. Pre neho to bola prvá rola, pre mňa posledná. Bol veľmi zlatý. Aj ako kolega, aj ako človek.

Na plátne ste debutovali v roku 1962 vo filme Bílá oblaka. Aj ďalšie dva filmy Generácia a Keby som mal pušku boli spojené so Slovenským národným povstaním a s 2. svetovou vojnou. Bola to náhoda?
- Veď sa na mňa pozrite. Ja som taká starká. Mňa ste nenašli hrať dajakú dámu. Objavili ma Česi, konkrétne režisér Ladislav Helge pre film Bílá oblaka. Aj môj posledný film režíroval český tvorca. V roku 2010 natočil Jan Švankmajer film Přežít svůj život. Česi ma objavili, Česi ma aj pochovajú. O mne viacej vedia v Čechách ako na Slovensku. Aj čo sa šansónov a recitácie týka. Na Slovensku som nikdy nebola celebritou. Tu som anonymná osoba. Keď sa Čech na Slovensku opýta na meno Milka Došeková, ľudia sa buď opýtajú: Tá ešte žije? (smiech), alebo – Kto to je?

Pociťovali ste niekedy diskrimináciu pri obsadzovaní v slovenských filmoch v pozícii herečiek z bratislavských divadiel a z divadla v Nitre?
- Ak boli tlačenky, neviem o tom. To by som zbytočne ohovárala. Pri robote sa na to nehľadí. Pri robote sa hľadí na to, kto ako urobí a zahrá. Buď to herec urobí dobre a všimnú si ho. Potom ho opäť zavolajú hrať. Či už väčšiu, alebo menšiu rolu. Alebo to urobí na „houby“ a zo zoznamu hercov si ho rýchlo vyčiarknu.

Čím to bolo a je, že Divadlo Andreja Bagara v Nitre malo vždy taký skvelý cveng na Slovensku?
- Mimoriadne silný kolektív a skvelí ľudia a kolegovia v ňom. Bol tam aj Jožko Dóczy, mimoriadny človek. Ja som prišla do takej generácie a do takej skupiny ľudí, že mi tam bolo sveta žiť. Veľmi rýchlo som sa dostala na špicu a do povedomia nitrianskeho národa. Nechválim sa tým, ale bolo to lichotivé. Aj som na tom zapracovala, kým som sa dostala na úroveň dobrej herečky.

Čo dnešná filmová a divadelná tvorba vašimi očami?
- Za divadlom, televíziou i filmom som urobila definitívnu a hrubú čiaru. Vypustila som to z môjho života. Prestalo ma to zaujímať, prestalo ma to baviť. Aj pozvanie Ferka Kovára ísť na premiéru do Slovenského národného divadla v Bratislave som odmietla. Jediné, po čom túžim, je urobiť nejaký kratulinký vlastný šansónový recitál.

Po pätnástich rokoch ste napokon odišli z divadla. Vydali ste sa na dráhu šansónovej speváčky. Slovenská spoločnosť v tej dobe nebola na takýto žáner zrejme pripravená.
- To bolo moje riziko. Mali sme aj kapelu. Je fakt, že ma veľmi nepreferovali. Šansóny, to bol žáner, ktorý na Slovensku nemal ani interpretov. Ani to nevynášalo, ani muzikanti sa do toho nehrnuli. Muzikantov živia predsa honoráre. Ale ani potom som si nežila na vysokej nohe. Začiatky ale boli veľmi tvrdé a ťažké. Do toho rizika so mnou išiel aj klavirista Egon Gnoth. To je môj anjel strážca. Nikdy odo mňa neucukol. A ďalším takým je Tomáš Písecký. Veľmi dobre ma fotografoval. Potom išiel na propagačné oddelenie Slovkoncertu a mimoriadne mi pomáhal.


  1. Miestne akčné skupiny sa sťažujú na diskrimináciu 1 197
  2. Rybníček sa rozhoduje, ako ďalej so zakladaním strany TOSKA 1 069
  3. Novodubničania sa dočkali. Nemožné sa stáva skutočnosťou 937
  4. Historik: Matúš Čák Trenčiansky bol silnou osobnosťou 712
  5. Bábätká z trenčianskej pôrodnice 425
  6. Takmer štvrtina nezamestnaných v kraji je mladšia ako 30 rokov 351
  7. Rabiu sa vracia na Slovensko ku konkurentovi Trenčína 341
  8. Vo Veľkých Bierovciach vybuchla bioplynová stanica Foto 262
  9. Policajti zastavili vodiča, nafúkal štyri promile! 248
  10. Otvorenie letnej plavárne sa blíži + FOTO Foto 244

Najčítanejšie správy

Trenčín

Miestne akčné skupiny sa sťažujú na diskrimináciu

Miestnym akčným skupinám hrozí, že budú nútené ukončiť svoju činnosť. Ministerstvo upravilo podmienky pre získanie peňazí, miestne akčné skupiny z Považia hovoria o diskriminácii.

Rybníček sa rozhoduje, ako ďalej so zakladaním strany TOSKA

Tvrdí, že všetko ide zatiaľ podľa plánu. Hovorí o vytváraní tímu ľudí aj o príprave dvoch programov.

Novodubničania sa dočkali. Nemožné sa stáva skutočnosťou

To, čo sa zdalo pred pár rokmi nemožné, je skutočnosťou. V Novej Dubnici sa, síce s meškaním pár dní, po pätnástich rokoch budú opäť kúpať na kúpalisku.

Historik: Matúš Čák Trenčiansky bol silnou osobnosťou

Matúš Čák Trenčiansky bol pánom 14 žúp, 50 hradov a 500 dedín, chcel však viac.

Bábätká z trenčianskej pôrodnice

Prinášame vám prehľad novorodeniatok, ktoré sme odfotili v trenčianskej nemocnici počas uplynulého týždňa a ich fotky zverejníme aj v pondelňajšom vydaní MY Trenčianskych novín.

Blízke regióny

Drogy boli v injekčných striekačkách

Pri domových prehliadkach u troch podozrivých polícia zaistila väčšie množstvo pervitínu. Z drogovej činnosti sú obvinení traja muži.

Novodubničania sa dočkali. Nemožné sa stáva skutočnosťou

To, čo sa zdalo pred pár rokmi nemožné, je skutočnosťou. V Novej Dubnici sa, síce s meškaním pár dní, po pätnástich rokoch budú opäť kúpať na kúpalisku.

V Stephaneu chce arcidiecéza zriadiť múzeum a knižnicu

Budova Stephaneum je starším Trnavčanom známa aj ako bývalý detský domov na Halenárskej ulici v Trnave.

Koľko zarobili zástupcovia nášho okresu v krajskom zastupiteľstve?

Príjmy krajských poslancov sú veľmi odlišné.

Krajský riaditeľ polície Čechovič skončil

Novým riaditeľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru (PZ) SR v Trnave je Patrik Kupec. Vo funkcii nahradil Štefana Čechoviča.

Všetky správy

Sagan vracia milióny, ktoré doňho investovali. Jeho šéf je spokojný

Bývalý nemecký cyklista Ralph Denk založil pred siedmimi rokmi amatérsky tím, teraz je medzi elitou. Aj vďaka Saganovi.

Tréner mladých Talianov: Hapala by mali za tie reči potrestať

Taliansky tréner reagoval na slová Pavla Hapala.

Vyšla nová vlastnícka štruktúra Váhostavu, odhalila sa aj Penta

V protischránkovom registri majú Brhel, Fiľo, Haščák či Široký zapísané prvé firmy.

Ako narastú platy vo Volkswagene a čo s obednou pauzou (príklady)

Finálna dohoda je pri tretej tarifnej triede vyššia o 280 eur oproti poslednej ponuke Volkswagenu.

Dohoda je podobná ponuke, ktorú dal Volkswagen na jar

Na jar ponúkal Volkswagen zvýšenie platov o 12 percent, teraz je to o dve percentá viac.

Kam vyraziť