oje šesťdesiate narodeniny.
Rodák z Vrbového prežil počas svojej bohatej hráčskej kariéry s futbalovom všeličo a rozhodne patrí medzi stálice na futbalovom nebi, na ktoré sa ani po rokoch čulej aktívnej činnosti jednoducho nezabúda. Pravdupovediac, Jarino nás pred týmto naším rozhovorom doslova ohúril bohatou históriou - v podobe veľmi pekne upravenej kroniky a albumov, s množstvom už zažltnutých novinových výstrižkov, fotografií, ktorá v niekoľkých vydaniach pomerne podrobne zachytáva jeho vynikajúcu hráčsku a trénersku kariéru. Apropos, po celú svojú hráčsku kariéru bol brankárom ako sa patrí a nikdy neskúšal ani iný post. Proste v bráne sa cítil od samého začiatku najlepšie. Jeho vzormi v mladosti bol brankár Brazílie Gilmar, ďalej V. Schrojf, I. Stacho, I. Viktor a A. Vencel. Sám sa môže pochváliť aj tým, že nielen v ligovej súťaži zlikvidoval množstvo pokutových kopov - aj takým „pánom“ futbalistom akými kedysi boli - Nehoda, Panenka, Vízek, Herda, Jurkemik, Hudec a pod. Trénerskými rukami J. Macháča prešlo aj veľa kvalitných gólmanov ako napr. Lipčák, Belica, Kelemen, Hrdina, Mucha, Ferenc, Smak, Volešák a súčasní brankári AS.
FUTBALOVO RÁSTOL S JOZEFOM ADAMCOM
Jubilujúci Jaroslav Macháč futbalovo vyrastál na zelenom trávniku vo Vrbovom, spoločne s Jozefom Adamcom a obaja sa postupom času stali známymi futbalovými osobnosťami. S futbalom začínal ako žiak vrbovskej liahne a dorasteneckú ligu chytával už v Novom Meste nad Váhom, kde študoval na strojníckej priemyslovke. Po skončení štúdia narukoval do Dukly Hradište, kde pôsobil ako brankár dva roky. V jednom prípravnom stretnutí Dukly v Trnave sa výkonom zapáčil trénerovi A. Malatinskému a ten hneď po návrate zo základnej vojenskej služby ho získal pre trnavské farby.
Vtedy sa písal rok 1966...
V TRNAVE TITUL AJ POHÁR
Koniec šesťdesiatich rokov sa niesol jednoznačne v znamení historických úspechov brankára J. Macháča. Trnavský dres obliekal do roku 1969 a za toto obdobie získal s mužstvom „bílych andelov“ titul majstra Československa a taktiež sa Trnavčania stali s Macháčom aj víťazmi Československého pohára. V tých časoch boli jeho spoluhráčmi také futbalové veličiny - ako Adamec, Kuna, Geryk, Majerník, Dobiáš, Hagara, Jarábek, Hrušecký, všetko skvelí hráči slávnej trnavskej jedenástky, čias minulých.
ZO SVITU DO JEDNOTY TRENČÍN
Nakoľko v tom období bolo v ligovej Trnave až päť kvalitných brankárov, a J. Macháč sa medzičasom oženil, tak odišiel pod Tatry - do Svitu kde dostal byt a pol roka chytával slovenskú národnú ligu. Prvého januára 1970 však smerovali jeho kroky už pod Matúšov hrad - do Trenčína, kde avizoval ukončenie hráčskej kariéry brankár T. Rihošek, ktorý mal namierene do Rakúska za Masným a Benczom a to bolo preňho ďalšou veľkou výzvou. Aj keď Rihoškov úmysel sa nakoniec nenaplnil a aktívnu činnosť skončil vtedy v Trenčíne, novou brankárskou dvojičkou sa stali Macháč a Oravec. Macháč zostal v tých časoch verný trenčianskemu klubu až do 30. 6. 1980, čiže takmer až desať rokov, keď pôsobil vo farbách Jednoty Trenčín, kde v roku 1974 si Trenčania vybojovali postup medzi futbalovú elitu. Na dosah ruky mali Trenčania aj Československý pohár, v Bratislave hrali finále s Ostravou a prehrali najtesnejším rozdielom - 1:0.
AKO 35-ROČNÝ NA MORAVU
V roku 1980 mal J. Macháč 35-rokov a stále chcel ešte aktívne chytávať. Preto sa rozhodol pre zmenu dresu a z Trenčína odišiel na Moravu - do tímu Valcovne plechu Frýdek Místek, kde pôsobil rok aj pol a opäť sa vrátil domov do Trenčína. Z brankára Macháča sa po návrate stal tajomník futbalového oddielu Jednota Trenčínm (na jeden rok), ale nakoľko stále uňho pretrvávala nesmierná túžba postaviť sa medzi tri žrďe, tak ako takmer 38-ročný odišiel na 2,5 roka na skusy do Slušovíc. Z divízie postúpili slušovickí futbalisti do 2. českej a vzápätí do 1. ligy. Za toto obdobie teda dokázal Macháč so svojími spoluhráčmi dva postupy! Do tohto kolektívu neskôr dotiahol Jaro aj dvoch bývalých spoluhráčov - P. Ančica a T. Chobota. Po návrate zo Slušovíc, ako 40-ročný takmer zavesil kopačky a rukavice na klinec a ukončil hráčsku kariéru, ale...
TAJOMNÍKOM FO TJ ODEVA
Po návrate z Moravy sa jubilant stal tajomníkom FO TJ Odeva Trenčín, kde zároveň aj trénoval a sem-tam aj odchytal nejaký ten zápas. Posledný zápas v odeváckom drese odchytal v roku 1987 proti Hrádku (v okresnej súťaži), kde vyhrali Trenčania - 5:0. Ako tréner postúpil s mužstvom Odevy do krajskej súťaže, kde vtedy pôsobili M. Jurkovič, Cintula a iní.
TRÉNERSKÉ PÔSOBENIA
Z Odevy jeho trénerská dráha (je držiteľom II. triedy), smerovala do treťoligového Spartaka Bánovce (4 roky), rok v treťoligovom TTS Trenčín, NFC Nové Zámky (pol roka) a potom bol 4-5 rokov šéftrénerom športových tried pri II. ZŠ v Trenčíne. Medzi tým ešte trénoval Lednické Rovne (4.liga), Horňany a LO Trenčín.
ŠTATISTIKA
Za zmienku stojí skutočnosť, že J. Macháč má na svojom konte okolo dvesto prvoligových stretnutí a keď k tomu ešte pripočítame druholigové zápolenia, tak všetko dohromady to naozaj predstavuje pozoruhodný údaj - vyše päťsto zápasov! Aktívne chytal od žiackeho veku až do štyridsiatich rokov, čo veru je nepochybne jeho skvelým vysvedčením! Summa-summárum to predstavuje vyše 26 rokov čulej aktívnej činnosti na zelených trávnikoch! Počas svojej kariéry dostal príležitosť aj v reprezentácii Slovenska, kde pôsobil v univerzitnom výbere SR - v roku 1967 - na medzinárodnom turnaji v Nitre a bol aj v širšom výbere brankárov Československa.
BRANKÁR TRÉNUJE BRANKÁROV
V športových triedach v Ozete Dukla, Laugariciu a AS Trenčín začal oslávenec nepretržite trénovať mladých ambiciózných brankárov. V súčasnosti trénuje gólmanov mladšieho a staršieho žiactva, ako aj dorastu a seniorov AS, okrem prípravky. Je to asi sedemnásť brankárov.
S FUTBALOM PREŠIEL KUS SVETA
Ako sa sám vyznal, s futbalom rozhodne pochodil kus sveta. S Trnavou bol na peknom, vyše šesťtýždňovom zájazde v strednej a južnej Amerike, kde napr. vyhrali turnaj v Caracase vo Venezuele, kde porazili Sporting Lisabon 3:0, La Corunu 2:1 a získali pekný pohár. Predstavili sa aj na kvalitne obsadenom turnaji v Buenos Aires v Argentíne, potom hrali v Peru, Kostarike, Guatemale, čo bol preňho ako mladého chlapca nezabudnuteľný celoživotný zážitok. Predstavil sa aj v letných pohárových zápoleniach v Dánsku, Nórsku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku a pod.
DVE DCÉRY
Kto by si myslel, že J. Macháč má následovníka vo vlastnom synovi, tak sa mýli, lebo je otcom dvoch dcér. Má síce dvoch vnukov, ale podľa jeho slov z nich brankári nebudú, aj keď jeden z nich („Paťo“) sa už pokúšal o brankárske umenie, ale nič z toho nakoniec nebolo...
J. MACHÁČ - MUZIKANT
Málokto vie, že šesťdesiatročný jubilant v rámci relaxu rád skladá piesne, zahrá si na gitaru a ústnú harmoniku (jeho otec bol bubeník). Dokonca hrával aj v kapele vo Vrbovom na čajoch o piatej, na vojenskej službe účinkoval v beatovej skupine a keby nebol športovcom, tak by bol pravdepodobne - muzikantom! K životnému jubileu želáme J. Macháčovi veľa ďalších úspechov a zdravia!