KÁLNICA. Dnes 77-ročná Júlia Schick mala osem rokov, keď ich spolu s mladším bratom Ondrejom poslali rodičia do Kálnice k rodine Hubinovcov. „Oni boli vtedy pre nás ako taký maják v tej hroznej tme, ktorá bola cez vojnu. Boli to ľudia, ktorí sa nepýtali, kto sme, ale ako nám môžu pomôcť," hovorí Júlia Schick.
Za deťmi prišli po čase aj ich rodičia a stará mama. V jednoizbovom domčeku, ktorý inak obýval iba Štefan Hubina s manželkou a dcérou, ich bolo zrazu osem. Ako spomína vnučka Štefana Hubinu Ľubica Plichtová, starí rodičia sa uchýlili do kuchyne a rodine Diamantovcov nechali izbu. „Brali to ako samozrejmosť a možno si ani neuvedomovali, ako riskujú. Ľudia v dedine držali spolu, nikto ich nevyzradil," hovorí vnučka záchrancov.
Smrti ušli len o vlások
Keď sa v roku 1944 po potlačení Slovenského národného povstania situácia zhoršila, pobyt v dedine bol nebezpečný. Otcovia rodín vykopali v lese bunkre, kde sa židovská rodina ukryla. „Dedko hovoril, že nosiť jedlo im mohli iba v noci po tme. Chodili každý deň aj s mojou mamou Aničkou. Boli sme sa tam pozrieť, zostala som prekvapená, ako je to ďaleko v horách, dnes už sú tam len jamy," hovorí Plichtová.
V bunkri sa s rodinou zubného lekára Diamanta ukrýval aj jeho brat a dvaja ďalší priatelia. „Vedľa nás bol ešte jeden bunker, ktorý tiež pán Hubina vykopal. Keď napadol sneh, my sme bunker opustili, ale otcov brat a jeho priatelia zostali a Nemci ich našli," spomína Júlia Schick.
Kontakt sa po rokoch obnovil
Rodiny sa potom ešte občas stretávali. V roku 1968 odišla Júlia do Izraela a keď zomreli jej rodičia, kontakt stratili. „Mala som fotku, na ktorej Anička drží môjho brata za ruku a tú som poslala do Kálnice na obecný úrad," hovorí. „Žiaľ, spojenie sa podarilo až po smrti Ondreja, ktorý si veľmi želal našich záchrancov nájsť." Júlia Schick navrhla rodinu Hubinovcov na ocenenie, ktoré udeľuje Izrael ľuďom nežidovského pôvodu za záchranu Židov počas holokaustu.
„Veľakrát som prezerala fotografie po starých rodičoch a premýšľala, či tie deti žijú a ako sa majú," hovorí vnučka záchrancov. „Keď sme sa začali s Júliou rozprávať cez skype, hneď sme si rozumeli. Myslím si, že veľa rodín bolo takých, ktoré Židom v tom čase v Kálnici pomáhali, toto ocenenie by si zaslúžilo veľa ľudí."
U Hubinovcov boli Diamantovci dva roky do novembra 1944. „Celá dedina musela vedieť, že sme tam. Chodila som za husami, brat pásol kravy. Keď nebola práca, chodila som do školy, kde bola každá lavica jedna trieda," spomína Júlia Schick. Keď sa bola teraz na dom pozrieť, rozpamätala sa aj na to, ako rozrábali nohami hlinu na tehly a po rokoch spoznávala aj niektoré domy. „Tuto bývali Műllerovci, aj tam sa ukrývala jedna židovská rodina."
Izraelské ocenenie pre rodinu záchrancov
Rodina Hubinovcov z Kálnice bola medzi 19 Slovákmi ocenenými 2. februára titulom Spravodliví medzi národmi. Udeľuje ho štát Izrael a múzeum holokaustu Yad Vashem v Jeruzaleme. Slávnosť sa uskutočnila v Historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave.
„Prežili sme preto, aby sme to povedali mladším, ktorí nevedia, čo bola vojna a čo znamená, keď ľudia stratia ľudskú podobu," povedala Júlia Schick po slávnostnom odovzdávaní ocenení.
Mená ocenených budú vytesané do Múru cti v Záhrade spravodlivých v Jad Vashem. Doteraz bolo významné ocenenie udelené viac ako 22-tisíc ľuďom na celom svete. Na Slovensku ho získalo viac ako päťsto ľudí.
