KRAJNÉ. Jaroslav Obuch s rodinou sa však napokon rozhodli, že dedovizeň nepredajú na rekreačné účely, ale využijú ju na prezentáciu pôvodnej kultúry tamojšieho obyvateľstva.
"Rozhodli sme sa, že tá chalupa by mala zostať taká, aká je. A tak tu už niekoľko rokov robíme typické zabíjačky, pletenie korbáčov, folklórne večery. Pred Vianocami pečieme oblátky v tradičných železných kliešťach. Chalupu využívame aj na iné účely, fotografujú sa tu svadby. Pred štyrmi rokmi sme skúšobne urobili medzi kamarátmi prvú koštovku páleného, prihlásili nám 50 vzoriek. Tradícia sa uchytila a na tretí ročník koštovky máme už prihlásených 700 až 800 vzoriek," priblížil Obuch.
Ako dodal, miesto aj kraj, v ktorom vyrastáme, by si zaslúžili, aby sme mu niečo dali, a ak nie dali, tak aspoň uchovali to dobré, čo v ňom bolo a je. "Toho, čo zostalo z minulosti v hmotnom dedičstve, už nie je veľa. Pomaly sa vytrácajú typické kopaničiarske domčeky učupené medzi torzami slivkových sadov, miznú stodoly, rozpadajú sa hospodárstva, gazdovské dvory. Toto sú dôvody, pre ktoré sa u nás v Matejovci snažíme zachovať maximum z toho, čo ešte zostalo, alebo obnoviť zabudnuté," zdôraznil Obuch.
Širší zmysel má podľa neho aj koštovka páleného. Jej organizátorov teší, ak si po návšteve tohto podujatia niektorí z účastníkov spomenú, že aj oni majú na kopaniciach zanedbaný slivkový sad po svojich predkoch, očistia ho, spracujú ovocie a na ďalšiu koštovku sa prídu prezentovať s vlastným produktom. Takto môže aj malá akcia pozitívne ovplyvňovať krajinotvorbu kopaníc.
"Keď som sa nedávno pýtal jedného z najstarších obyvateľov Matejovca, 86-ročného Pavla Papuláka, či si pamätá, odkedy sa v Matejovci každoročne stavia ručne skoro tridsaťmetrový máj, povedal mi, že to isté sa kedysi pýtal svojho deda a on mu odpovedal, že čo on pamätá, tak vždy. Preto nechceme prerušiť túto tradíciu a je potešiteľné, že sa k nám pridávajú aj susedné obce, v ktorých donedávna stavali máje za pomoci techniky a teraz ho stavajú pomocou lán a drevených vzpier, ručne," skonštatoval.
Na improvizovanom javisku v usadlosti Obuchovcov prezentujú svoje umenie na desiatkach podujatí miestni umelci, ktorí si možno netrúfnu vystúpiť pred širším auditóriom, medzi svojimi sa však nehanbia. I keď na žiadnom podujatí nezarobí, naopak, často investuje vlastné financie, chce dedičstvo otcov v Matejovci zachovať.
"Ak si po folklórnom večeri, ktorý organizujeme každoročne na starom gazdovskom dvore, viacerí z prítomných dajú ušiť kroj, ak ich manželky zoberú do rúk ihlu, niť slivkovej farby a vyšijú svojmu milému alebo manželovi krásnu typickú kopaničiarsku košeľu, tak vytvárajú hodnoty, ktoré sa dedia ako kedysi. Veď koľkí z nás si môžu povedať, že majú vo svojom šatníku ručne vyšívanú košeľu od svojej manželky? Pritom v nedávnej minulosti to bolo úplne prirodzené," uzavrel Obuch.
